sobota, 31. októbra 2015

KNIŽNÝ ÚLOVOK / BOOK HAUL: 10/2015

Share this PostPin ThisEmail This


Po menšej prestávke som si v októbri opäť urobila radosť tromi nádhernými novými prírastkami do mojej knižnice, ktoré v sebe znova spájajú literatúru s výtvarným umením.
Tým úplne prvým októbrovým prírastkom bola zbierka írskych krátkych príbehov od vydavateľstva Penguin. Knižku som mala už nejaký ten čas uloženú v zozname kníh, ktoré by som si určite chcela prečítať. Írsko ma vždy priťahovalo najmä svojou kultúrou: írske tance a piesne patria medzi moje najobľúbenejšie z folkového žánru. Írsko je tiež nádherná krajina, ktorú zatiaľ poznám len z obrázkov a opisov, a ktorú by som tiež raz chcela navštíviť. Dúfam, že ma rovnako oslovia aj tieto krátke príbehy. Už teraz sa na ne teším.
/
After short break, in October I treated myself with three wonderful, new additions to my library, once again interconnecting literature with fine art.
The very first October addition to my library was The Penguin Book of Irish Short Stories. The book has been on my 'To Read' list for some time. Ireland's been always attracting me mainly by its culture: Irish dance and songs are my favourite folk genre. Ireland is a beautiful country, which so far I know only from pictures and narrations, and which I'd like to visit once. I believe that these short stories will appeal to me as well. I'm already looking forward to read them.



Stratené v preklade / Lost in Translation



Lost in Translation je ilustrovaná zbierka obsahujúca viac než 50 nepreložiteľných slov, čiže slov ktoré existujú len v konkrétnom jazyku, v ktorom vznikli a do iného jazyka je ich možné preložiť jedine opisným spôsobom. Autorkou knižky je Ella Frances Sanders, ktorá na svojej stránke poznamenáva, že spisovateľkou sa stala z nevyhnutnosti a ilustrátorkou iba náhodou. Viac o nej a o jej práci sa dozviete na jej oficiálnej stránke: ellafrancessanders.com
Cudzie jazyky a ich nuansy patria medzi moje najväčšie pasie a vďaka kamarátkam, mám aj veľmi blízko k prekladom. Sama som si niekoľko krát skúsila prekladať piesne a básne z francúzštiny do slovenčiny, či zo slovenčiny do angličtiny. Je to zábava, ale aj drina, keďže rôzne jazyky používajú na vyjadrenie rovnakej myšlienky často rôzne slovné spojenia. O to častejšie k tomu dochádza najmä v piesňach a básňach, kde človek musí najprv pochopiť to, čo sa nám autor snaží povedať medzi riadkami, aby bol schopný urobiť kvalitný preklad.
Je fascinujúce a zároveň také logické, že v rôznych jazykoch sa používa na opis veci, javu, či pocitu slovo, ktoré v iných jazykoch vôbec neexistuje.
/
Lost in Translation is an illustrated compendium comprising more than 50 untranslatable words. The author of the book Ella Frances Sanders states on her website that she's become a writer out of necessity and an illustrator by accident. You can find more about her and her work on her official website: ellafrancessanders.com
Foreign languages and their nuances belong to my greatest passions and thanks to my friends I have quite close relation with translations too. Myself, I tried several times to translate lyrics and poems from French to Slovak or from Slovak to English. It's fun but hard work too, since different languages often use different collocations to express the same idea. It is even more common in songs and poems, where one has to understand the meaning between the lines in order to do a good translation.
It is fascinating and logical at the same time that different languages can describe a thing, a phenomenon or feeling by a word that doesn't exist in any other language at all.







Temná Snehulienka / Dark Snow White



Treťou knihou v mojom októbrovom knižnom úlovku, a druhou, ktorá v sebe spája literatúru s výtvarným umením, a napokon aj akosi náhodou, sa v mojom prípade opäť týka aj učenia sa cudzích jazykov, je francúzsky preklad tradičnej rozprávky o Snehulienke, z pera bratov Grimmovcov, a s trocha netradičnými, temnými, ale o to fascinujúcejšími ilustráciami francúzskeho ilustrátora Benajmina Lacombea. Viac jeho ilustrácií nájdete na jeho oficiálnej stránke benjaminlacombe.com
Ako stále iba mierne pokročilá francúzštinárka, sa ešte vždy môžem tešiť pri čítaní nádherne ilustrovaných rozprávok, ktoré sú svojou jednoduchosťou veľmi vhodné pre každého, kto sa začína učiť nejaký cudzí jazyk a chce v ňom napredovať.
/
Third book in my October book haul, and second one interconnecting literature and fine arts, and after all the second one which has also something to do with foreign languages, is a French translation of traditional tale about Snow White by the Brothers Grimm, with slightly unconventional, dark but even more fascinating illustrations by French illustrator Benjamin Lacombe. You can find more of his illustrations on his official website: benjaminlacombe.com
As an intermediate French speaker I can still revel in reading of wonderfully illustrated fairytales, which can be easily read by anyone who is starting to learn a foreign language and wishes to make headway.








piatok, 30. októbra 2015

TALIANSKO / ITALY / ITALIA

Share this PostPin ThisEmail This

Jedz, modli sa, miluj - všetko v jedinej krajine
Eat, Pray, Love - All In a Single Country





Napriek tomu, že nehovorím po taliansky a nikdy som ani neuvažovala nad tým, že by som sa tento jazyk mohla učiť, v priebehu niekoľkých rokov sa Taliansko stalo krajinou, v ktorej som navštívila najväčší počet rôznych miest - spolu 5 (zobrazené na mape). Tesne za Talianskom sa v počte navštívených miest, v mojom cestovateľskom zozname nachádza Francúzsko, krajina môjmu srdcu o čosi bližšia aj tým, že vedieť po francúzsky bolo vždy mojim snom a vďaka niekoľkým kurzom francúzštiny, sa tam po jazykovej stránke necítim až natoľko stratená ako v Taliansku. Keďže ide tiež o románsky jazyk, francúzština mi kdesi v podvedomí pomáha pochopiť pár talianskych slov navyše a trocha lepšie sa zorientovať. V určitej miere mi v tomto smere pomáha aj angličtina. V priebehu rokov sa však na mňa už aj z taliančiny čo to nalepilo.
Po dovolenkových zájazdoch do Lido di Jesolo, Benátok (1993) a Vieste (2003), som začala Taliansko spoznávať trocha viac aj mimo uzavretú komunitu dovolenkárov. V lete roku 2004 som sa na dva týždne ocitla v taliansko-slovenskej rodine v Savone. V roku 2013 som strávila necelé 4 úžasné novembrové dni s najlepšou kamarátkou v toskánskej Siene. No a iba pred pár týždňami som sa vrátila z poznávacieho zájazdu do Ríma. Avšak, aj napriek trocha iným jazykovým či kultúrnym preferenciám, Taliansko je krajinou, ktorá má v mojom srdci špecifické miesto, a kam sa vždy bez váhania rada vrátim, kedykoľvek sa mi na to naskytne príležitosť.
Bolo to práve pred dvoma rokmi v Siene, kde moja kamarátka, po vysnívaných štyroch mesiacoch strávených v Taliansku, prišla s jedným veľmi jednoduchým, no úplne dokonalým postrehom. Elizabeth Gilbertová vo svojom bestsellere Jedz, modli sa, miluj, následne pretvorenom aj do filmovej podoby s Juliou Roberts v hlavnej úlohe, musela navštíviť tri rôzne krajiny, aby sa naučila skutočne jesť, modliť sa a milovať. Moja kamarátka vtedy poznamenala, že ona to všetko dokáže úplne dokonale nájsť v jednej jedinej krajine a to hneď v tej, ktorú Elizabeth Gilbertová navštívila ako prvú: v Taliansku. A ja som s jej poznatkom mohla jedine súhlasiť.


Though I don't speak Italian and I've never considered to learn it, over the years Italy become the country, in which I've been to the largest number of different places - to 5 in total (see the map on top). Just behind Italy, in terms of the number of places visited, there's France on my travel list. The country a bit closer to my heart even because it's always been my dream to speak French and thanks to a couple of French language courses, I don't feel that lost in France as in Italy. However, since Italian and French both belong to Romance languages, French subconsciously helps me to understand a few Italian words more and get more orientated. To some extent English helps me in this respect too. However, over the years, I've managed to learn some Italian words too.
After vacation trips to Italy organised by a travel agency to Lido di Jesolo, Venice (1993) and Vieste (2003), I've started to get to know Italy some more, outside of close community of tourists. In summer of 2004 I found myself for two weeks in an Italian-Slovak family in Savona. In 2013 I spent whole 4 amazing November days with my best friend in Tuscan Siena. And only few weeks ago I returned from sightseeing trip to Rome. However, even due to my slightly different linguistic or cultural preferences, Italy is a country, which holds a special place in my heart. I've always been glad to return there without hesitation, whenever I've got the chance.
It was just two years ago in Siena, where my friend, after long-wished four months in Italy, came with a pretty simple and utterly perfect remark. Writer Elizabeth Gilbert in her best-selling novel Eat, Pray, Love, subsequently adapted into a motion picture, starring Julia Roberts as the main character, had to visit three different countries in order to learn the art of eating, praying and loving. My friend then said that she can easily find it all in a single country, right in the first one visited by Elizabeth Gilbert: in Italy. And I could only agree.


Jedz / Eat



Elizabeth Gilbertová si pre priučenie sa umeniu jesť a vychutnávať si vynikajúce jedlo, nemohla vybrať lepšiu krajinu ako Taliansko. Do Talianska sa chodí jesť a kto v Taliansku neochutnal niečo z typickej domácej kuchyne, v Taliansku akoby ani nebol.
O talianskej kuchyni sa toho popísalo a porozprávalo už veľmi veľa a urobili tak oveľa väčší odborníci na ňu, než som ja. Hoci na to nevyzerám, chuť je jedným zo zmyslov, ktorými si najradšej vychutnávam život. A to ma v tomto smere pasuje do úlohy laickej gurmánky, ktorá si rada vychutná vynikajúce jedlo. Pre istotu som si slovo gurmán vyhľadala v slovníku cudzích slov, a prekvapila ma jeho vhodnosť v tomto kontexte. Gurmán: labužník, ctiteľ jemnosti v umení. Jemnosť v umení totiž vynikajúco definuje taliansku kuchyňu. Talianska kuchyňa je tiež umením, jemným a delikátnym. Laikom som hlavne preto, že doposiaľ som v Taliansku pri jedle vždy išla do čohosi neznámeho, avšak veľmi ochotne sa pustiac do akéhokoľvek domáceho jedla, často ani netušiac čo presne idem jesť. Postačilo mi odporúčanie a pohľad na zaujímavé jedlo, naservírované na tanieri. Hádam len s výnimkou šafranovej ryže, ktorá mojim chuťovým pohárikom až tak neulahodila, bolo všetko čo som z talianskej kuchyne doposiaľ jedla, jednoducho vynikajúce a nezabudnuteľné. Od bežných potravín, cez lahodnú zmrzlinu, až po kávu (ktorá tvorí samostatnú kapitolu a akoby ani nemala patriť do odseku o jedle, ale skôr do odseku o talianskych rituáloch), počnúc cestovinami rôznych tvarov a na rôzne spôsoby (tie s čerstvou bazalkou mi budu naveky pripomínať Taliansko), cez pizzu a rôzne antipasti, vína a iné delikatesy. Čokoľvek talianske si dáte, bude to chutiť vynikajúco.


In order to learn the art of eating and enjoying delicious food, Elizabeth Gilbert could not pick better country than Italy. One goes to Italy to eat and who haven't tried something from the typical Italian cuisine, it is as if he/she hadn't been to Italy at all.
A great deal has already been written and said about Italian cuisine and it's been done by greater experts on it than me. Although I don't look like, taste is one of the senses through which I like to enjoy my life the best. Which makes me an amateur gourmet, who likes to savour delicious meal. I am amateur mainly because so far in Italy I've been always trying to taste something new, willingly getting down to every native meal, often not even being completely aware of what exactly I am about to eat. Recommendation and the very sight of a particular dish were sufficient for me. Maybe with exception of saffron rice, which somehow didn't manage to please my taste buds, everything Italian I've ever eaten was simply tasty and unforgettable. From ordinary groceries, over delicious ice cream, to coffee (which is a chapter on it's own and which as if shouldn't belong to the paragraph on food but more into a paragraph about Italian rituals), starting with pasta of different shapes and made in many different ways (the one with fresh basil will forever remind me of Italy), over pizza and different antipasti, vines and other delicacies. Whatever Italian you decide to eat it will be excellent.



Modli sa / Pray



Pre nás kresťanov je Taliansko v tomto smere celkom jasným favoritom. S históriou siahajúcou až k počiatkom kresťanstva v Európe, s pápežskym štátom priamo v srdci svojho hlavného mesta, dychberúcimi sakrálnymi stavbami, pri ktorých má človek pocit, že je k Bohu hneď akosi bližšie, ale aj s úctou k rodine, ktorá je hlboko zakorenená v povedomí Talianov, môže byť Taliansko práve tou krajinou, kde sa človek naučí veriť a modliť alebo začne veriť a modliť sa ešte viac ako doposiaľ. Ak je toto tým čo hľadá a za čím ide, v Taliansku to môže nájsť. Vzhľadom na polohu Vatikánu, je taliančina v istom zmysle aj jazykom kresťanstva.
V Taliansku som absolvovala niekoľko omší, v Savone, Siene a v Ríme, a najväčším zážitkom pre mňa doteraz bola práve nedeľná omša v Bazilike svätého Petra a na námestí, ktorú celebroval pápež František. Bola to v Ríme celkom bežná nedeľná omša s tisíckami veriacich v bazilike a na Námestí svätého Petra, po ktorej nasledovalo požehnanie pápeža aj nám, ktorí sme sa do baziliky už nedostali, na záver ktorého nám zaprial aj "Dobrú chuť!" k nedeľnému obedu. Takže... jedz, modli sa a... znova jedz ;)




For us, Christian Catholics, Italy is by far the preferred country. With history dating back to the very beginnings of Christianity in Europe, with papal state right in the heart of its capital city, breathtaking sacral buildings where one feels somehow closer to the God as well as with respect for family, deeply established in minds of Italians, Italy could easily be the country where one can start to believe and pray or believe and pray even more than before. If that's what one is looking for, it can be found in Italy. Due to the location of Vatican City, in a sense, Italian is also a language of Christianity.
I attended several masses in Italy: in Savona, Siena and in Rome but the one which left the biggest impression on me till now, was the Sunday mass in the St. Peter´s Basilica and on the Square, celebrated by pope Francis. In Rome it was such an ordinary Sunday mass with thousands of believers inside the Basilica and on the St. Peter´s Square, followed by pope´s blessings to us, who didn't make it to the Basilica, with "Enjoy your Sunday meal!" wishes. So... eat, pray and... eat again ;)




Miluj / Love



Je tak jednoduché zaľúbiť sa v Taliansku, alebo tam prežiť najromantickejšie chvíle s niekým, do koho už zaľúbený ste. To mi pripomína kamarátku, ktorej som pred rokom bola na svadbe za družičku a ktorá si spolu s manželom vybrala za destináciu svadobnej cesty práve Taliansko - roadtrip najkrajšími talianskymi mestami.
Ak ste však ešte nezadaný, resp. nezadaná a páčia sa vám južanské typy, aj v tomto prípade ste v Taliansku na tom správnom mieste. Známe "Ciao bella!" tam žena počuje takmer na každom kroku :)
/
It's so easy to fall in love in Italy or spend the most romantic moments with somebody you are already in love with. It reminds me of my friend, I was her bridesmaid a year ago, who together with her husband decided to spend their honeymoon in Italy - road trip through the most beautiful Italian cities and towns.
Though you are still single and you like the southern types, in that case you are in the right place in Italy too. A woman can hear the well known "Ciao bella!" almost everywhere :)